SLNEČNICA

Koreňový systém slnečnice je mohutný, bohato rozkonárený, hlavný kolový koreň preniká do hĺbky 1,5 m a viac, čo umožňuje rastline prijímať vodu a živiny z hlbších vrstiev pôdy a dobre odolávať suchu. Postranné korene rastú spočiatku paralelne s povrchom pôdy, neskôr sa asi vo vzdialenosti 100 – 400 mm od hlavného koreňa geotropicky ohýbajú smerom dolu. Prevažná časť koreňov sa rozprestiera v hĺbke 0,2 – 0,3 m pod povrchom pôdy.

Stonka je vzpriamená, pokrytá chĺpkami (trichómami), vyplnená bielou hubovitou dreňou. U olejnatých typov sa nerozkonáruje, dosahuje výšku 1 – 2 m, u silážnych odrôd až 4 m.

Listy sú elipsovité alebo srdcovité s pilkovitým okrajom a sú drsné. Ich počet sa pohybuje podľa dĺžky vegetačného obdobia od 12 až do 40 na jednej rastline (najčastejšie 20 – 30). Okrem prvých 2 – 3 párov sú umiestnené na stonke striedavo.

Súkvetím slnečnice je úbor s priemerom 100 – 400 mm. Sú v ňom 2 typy kvietkov: po obvode sa nachádzajú žltosfarbené jazykové kvety, ktoré sú lákadlom pre opeľovačov. Celé lôžko úboru vyplňujú plodné, trubkové obojpohlavné kvety v počte 1 000 – 1 200, výnimočne až do 4 000.